1994
Prvý zápis do denníka a začiatok nultej kapitoly Fairy Tale. Vtedy niekedy vznikol samotný nápad pomenovať svoju hudbu týmto názvom... rozprávky boli pre mňa vždy oddychom od reality.
1995
Moje producentské začiatky, keď som na 4-stopom kazetovom Fostexe začal nahrávať prvé 
demonahrávky - Fairy Tales (1995) a Mariners & Big Fellows Don't Cry (1996). Rok na to sme v Powersound štúdiu Petra Kalmára nahrali dvojskladbové promo, z ktorého predovšetkým skladba Breakfast vzbudila vďaka vydavateľskej snahe Roba Gregora a jeho kompilácii New Slovak Groups part IV istý záujem a príjemnú hranosť v Rádiu Ragtime.
Vtedajšie skladby postavené na viac či menej úspešnom objavovaní ciest ako obohatiť klasickú rockovú pesničku boli plné našich emócií a očakávaní... a tak aspoň drobná spomienka z tohto obdobia patrí ľuďom ako Feri Kecskeméti (bicie Aeneas), Robo Szegényi (bicie Hudba z Marsu), Miro Bartoš (bicie LC/DC), basgitarista Nobi Garaj a speváčka Slávka Lenhartová.
2003
Obdobie tvorivého ticha, prerušil až rok 2003, kedy mi niekoľkoročné pôsobenie v rádiách, 
reklamných agentúrach, či prvé ozajstné skúsenosti s audioprodukciou dodali sebavedomie, aby som to s vlastnou hudbou ešte skúsil. Najsilnejším impulzom však bolo zoznámenie s mladou speváčkou Barborou Kolárikovou. V tom čase spievala s Chill On The Sun (skladbu Včelár dokonca slušne hrávali slovenské rádiá) a hoci si už nepamätám ako, ale moje demá sa ocitli u Barborky a... veľmi sa jej páčili.
Na spoločných skladbách sme zo začiatku pracovali so zámerom urobiť Barborke sólo album, ale po účasti v semifinále Coca-Cola Pop Star 2004 sme dokonale pochopili, že pre nás tadiaľto cesta nevedie. Naša hudba a vôbec celý sound volal po Fairy Tale a tento staronový názov novým skladbám dokonale svedčil.
2005
Byť perfekcionistom nie je jednoduché, najmä ak to človeku bráni dokončiť vlastné dielo. 
Rozhodovanie je zodpovednosť a stanoviť mieru, kedy „už stačí“ je v autorskej tvorbe náročné. Ale bol to krakowský koncert mojich obľúbených Marillion, ktorý mi otvoril oči, upokojil dušu a pomohol tak ukončiť nekonečné hľadanie, staviť na čaro momentálnej inšpirácie a dôveru v správny pocit.
Som úprimne hrdý predovšetkým na to, že sme veci dotiahli do skutočného konca a od septembra 2005 sa môžeme pochváliť našim oficiálnym albumovým debutom Sound Mirrors.
2008
Sound Mirrors, zvukové zrkadielka alias čriepky zvuku mi dovolili načrieť do vlastnej duše a učiť sa poznávať význam toho čo s Fairy Tale tvoríme.
Jedna vec je viera v seba, vec druhá je spätná väzba, ktorá onomu významu či zmysluplnosti dáva rozmer. Je ťažké hľadať sám seba a pri tom si uvedomovať, ako vás okolitý svet a vlastne už aj vy sám tlačí k pochybnostiam. A človek pomaly prestáva veriť... a snívať.
Jediným liekom na to je viera, že dokážem žiť svoje sny a život, v ktorom sa ich nevzdám.
Zabudnutý sen, je prehraný boj, ktorý sa človeku v pocitoch smútku a ľútosti vracia po celý život. A z týchto úvah pramenila inšpirácia k nášmu druhému albumu Dream.
